Prvým farárom sa stal doterajší lokálny kaplán Jozef Párbus. Súčasťou farnosti bola i susedná menšia obec Kocurice (dnes mestská časť Piešťan). Stali sa jej filiálkou po zriadení farnosti v Borovciach. V rokoch 1981 až 1988 k nej bola pridelená aj druhá filiálka – obec Trebatice.
  Farnosť mala i vlastnú pečať, ktorej odtlačok sa objavuje na archívnych dokladoch. V 19. storočí sa používala s latinským kolopisom: "SIGI PAR EC BORIENSIS". V strede bol obraz patróna farnosti sv. Vavrinca, diakona a mučeníka. Od roku 1911 sa používala oválna pečiatka s tým istým obrazom a kolopisom: "SIGILLUM ECCLESIAE VAGBORI 1911". Neskôr sa na dokladoch objavuje pečiatka so slovenským textom.

V roku 1560 čítame skromnú poznámku: „Kostol je dobre usporiadaný, ale sviatosť eucharistie sa v ňom nedbanlivo udržiava.“ Záznamy z rokov 1695 a 1761 sú podrobnejšie. Kto a kedy ho postavil, sa nevie. Stavba bola z kameňa a pálených tehál. Kostol bol dlhý približne 19 m, široký 5 m a vysoký 5, 5 m. Mal svoju sakristiu. V sanktuáriu pod klenbou bol oltár sv. Vavrinca z kameňa. Okrem neho boli v kostole dva ďalšie oltáre so svojimi portálmi. V roku 1761 sa spomína i malý organ - pozitív, so štyrmi mutáciami. V murovanej veži boli dva posvätené zvony. Okolo kostola bol priestranný posvätený cintorín s ohradou. Vizitácie z rokov 1695 a 1697 upozorňujú, že kostol je v biednom stave a potrebuje zvonku i zvnútra renováciu. Chýba dobré lešenie a vhodné sedadlá. Nedostatky boli neskôr iste odstránené, lebo vizitátor v r. 1761 zapísal: „Stavba je v dobrom stave. Pod dreveným lešením je neporušená ani nehrozí pádom. Oltáre sú neporušené.“ Súpis pamiatok uvádza, že starý kostol zbúrali roku 1758, čo preberajú aj iné záznamy. Tento údaj je pravdepodobne chybný, lebo kánonická vizitácia z roku 1761 opisuje kostol ako stavbu, ktorá stojí.

  Čo sa týka architektúry, kostol je neskorobarokový. Tvorí ho pozdĺžny jednoloďový priestor zaklenutý pruskými klenbami so segmentovým uzáverom presbytéria. Do západnej, konvexne riešenej fasády situovaná predstavaná veža so štvorcovým pôdorysom, s ihlancovou strechou a sedlovým portálom.
  V septembri 1977 statik Ing. Viktor Rozinaj zhodnotil krov a múry kostola: „Drevený krov s taškovou krytinou. Nad klenbovými rebrami je koruna muriva v povalovom priestore stiahnutá vždy párom oceľových plochých tiahel, ktoré dobre zabezpečujú priestorovú tuhosť objektu. Obvodové murivo je 105 - 120 cm hrubé, kamenné a zmiešané. Základné murivo je kamenné a zmiešané, omietnuté. Hĺbka základov podľa vykopaných sond je 225 - 260 cm.“
  Kostol je v sanktuáriu dlhý 8 m, široký 7 m a vysoký 9 m. Sanktuárium je od celku vyzdvihnuté jedným schodom, má svoju klenbu, je oddelené od lode vloženým zaklenutím. Do druhého vatikánskeho koncilu bolo navyše oddelené múrikom a bielymi mramorovými stĺpikmi, medzi ktorými boli kovové mriežky.
  Loď kostola je dlhá 20 m (vrátane predsiene), široká 10 m, vysoká podobne ako sanktuárium. V zadnej časti lode je vmurovaný chórus. Okrem organa sa na ňom nachádza miestnosť slúžiaca ako knižnica a archív.
  Veža kostola je široká asi 5 m a práve tak dlhá. Sú v nej 4 väčšie okná a jedno malé okrúhle. Strecha nového kostola bola pokrytá jedľovými šindľami natretými na červeno. Pod kostolom sa nachádza krypta, ktorá má zvonku osobitný vchod. Užívacia plocha chrámu je približne 240 m².
  Kostol je zasvätený sv. Vavrincovi, diakonovi a mučeníkovi. Nie je známe, kedy bol posvätený. Je zapísaný do štátneho zoznamu nehnuteľných kultúrnych pamiatok.
  V obci, na bývalom morovom cintoríne, je aj kaplnka z roku 1846, ktorá je zasvätená Panne Márii Nanebovzatej.

Trebatice patrili do krakovianskej farnosti, a preto sú spomínané v roku 1258 v súvislosti s prisúdením tejto zeme zoborskému opátovi Petrovi nitrianskym biskupom Vincentom. V rokoch 1981 – 1988 sa stali Trebatice filiálkou farnosti Borovce a po rokoch, kedy patrili pod farnosť Krakovany sú od 1. júla 2011 znova filiálkou Boroviec.
  Najstaršia budova v obci je kaplnka postavená v románskom slohu na miestnom cintoríne. Z roku 1800 je v Trebaticiach kaplnka zasvätená Panne Márii Nanebovzatej.
  Rímskokatolícky kostol sv. Štefana Uhorského je z roku 1851 v klasickom slohu s oltárom obráteným na východ. Renovovaný bol v roku 1908. V súčasnej dobe prešiel rozsiahlou rekonštrukciou, kedy sa opravila strecha, pristavila sa nová sakristia s bočnou loďou, zaviedlo sa plynové kúrenie a novú podobu dostalo aj námestie pred kostolom a areál okolo neho.